Tento článok je pre dospelých aby si uvedomili aká je realita a ako si to myslia oni. Hrám hokej dlho a od tej doby kedy som začal až doteraz, som si uvedomil, že dospelí berú ten šport veľmi vážne. Pozrite si ako to je v reálnom živote.
Prihlásite svoje dieťa napr. na hokej. Ten chlapec má dajme tomu 5 rokov. Začne chodiť na tréningy alebo zo začiatku na zdokonalenie v korčuľovanie. Začne chodiť do školy a prihlásite ho do nejakého clubu. A teraz to začína. Má byť najlepší hráč v tíme, má vedieť perfektne korčuľovať, má mať perfektnú streľu, má mať techniku ako Datsyuk.
Toto je zatiaľ len v hokeji. Dalej tu máme školu. Rodičia chcú aby bol najlepší a najvzornejší žiak, samozrejme aby mal samé jednotky.
A konečne sa dostaneme k tomu ako to v skutočnosti je.
Vy od neho očakávate disciplínu, morálku, slušnosť, proste všetko a od seba neočakávate nič. Vyberáte historky z dávnej minulosti, že aký ste bol výborný športovec v mladosti. Realita je taká že teraz netrénujete, nerobíte nič pre svoje zdravie (česť výnimkám). Ako potom chcete aby mal všetky vlastnosti ktoré od neho očakávate, ked vo vás nevidí príklad. Ked som mal asi 10-11 rokov, hrával som v čechách hokej. Boli sme malí chlapci ktorých zaujímali hry, zábava a ešte raz zábava.
Ako sme išli autobusom na zápas rozprávali sme sa o rôznych profesionálnych hráčoch, o športe, zbierali sme hokejové aj iné kartičky a išli sme na zápas s heslom: Dobre si zamakať a zabaviť sa. No naši rodičia boli iní. Rozoberali kto bude hrať v 1., 2. alebo 3. päťke. Dobre, že sa niekedy nepobili v autobuse zato ako sme hrali. No nie je to smiešne?
Začali nám ten hokej, tú pohodku znepríjemňovať. Ešte by som napísal pár viet z mojej skúsenosti. Išli sme na turnaj, už sme boli o niečo starší. Môj veľmi dobrý kamarát mal ocina stále niekde preč a tu sa zrodila výnimka, že sa prišiel pozrieť na svojho chlapca. Hrali sme prvý zápas, darilo sa mu, dal tuším 2-3 goly. Po zápase sa stretol so svojím ocinom.
Otec bol strašne vytešený v ten deň mu kupoval čo chcel, sladkosti, zmrzlinu, ovocie, proste všetko kvôli tomu výkonu. Na další deň sa mu veľmi nedarilo, nedal ani jeden gol ani jeden bod. Po zápase mu otec nadával, nadával a nadával. Bol mrzutý ešte dva dni kvôli tomu zápasu.
Je to až smutné ako to prežívajú tí rodičia, bohužial je to tak. Držím vám palce aby ste vy takí neboli ku svojim a druhým deťom. Ako sa hovorí ked nejde o život nejde o nič.
Pekný deň prajem s pozdravom Christopher Dinga
Původní článek najdete zde.
Autorem článku je Christopher Dinga. Hráč SHKM Hodonín
